Zašli sme teda doCity Hall a naozaj – pani za okienkom iba skontrolovala, že mojeturistické víza sú platné, vyplnili sme formulár, zaplatili správny poplatok(tuším 25 USD) a druhý deň sme si mohli prísť po licenciu. Za ďalších 40USD sme mohli absolvovať svadobnú ceremóniu priamo tam. Tak sme urobilibleskové rozhodnutie a behom dvoch dní sme sa vzali. Obrad trval celých 7minút, ktoré som si radostne užila, moji rodičia prijali mailový oznamo mojej svadbe na druhý deň celkom s humorom...
Počas vypĺňaniaformuláru som bola ešte stále v šoku z vlastnho rozhodnutia, takže keďsa ma pani opýtala ako sa chcem po svadbe volať, zaváhala som a opýtalasa, aké sú možnosti. Vraj nechať si svoje meno, vziať manželovo, alebo si nechať obidve a písaťich pomlčkou. Tu som si v zmätku vybrala možnosť s pomlčkou, čo saneskôr ukázalo ako strategická chyba.
Slovenskémupapierovaniu sme sa nakoniec – ako sa dalo čakať - nevyhli. Pre legalizáciusobáša na Slovensku bolo treba americký sobášny list opatriť apostillepečiatkou, oficiálne preložiť, rovnako niekde vydolovať a preložiťmanželov rodný list a potom čakať nejaký ten mesiac, kým sa to spracuje, abysom mohla na bratislavskú matriku po slovenský sobášny list.
Pani, ktorá milist vydávala, sa ma opäť opýtala, že ako sa chcem po svadbevolať. Myslela som si, že som predsa túto otázku už v americkom sobášnomliste vyriešila, ale mýlila som sa. Keď som teda prehlásila, že chcem menos pomlčkou, kde nechcem na konci príponu –ová, dozvedela som sa, že aknechcem za povolenie odpustenia prípony zaplatiť správny poplatok 3 000 SK,musím poprieť svoju slovenskú národnosť. Iba príslušníci inej národnosti nežslovenskej majú nárok na bezplatné odpustenie prípony.
Majú na to užpripravený pekný formulár (zjavne nie som ani prvá ani posledná), kde jepredtlačené niečo v tom zmysle, že vzhľadom na to, že som národnosti........, žiadam podľa paragrafu toho a toho o neuplatnenieslovenského skloňovania priezviska. Opýtala som sa tej milej úradníčky, či jeto naozaj úplne jedno, akú narodnosť si do formulára napíšem. Dozvedela som sa,že áno, vraj mnohé mladé ženy, ktoré sa podobne ako ja vydali za cudzincov,uvádzajú národnosť európsku, alebo svetovú... Tak som sa rozhodla využiťpríležitosť a zadeklarovať si národnosť rómsku. Pani sa ma síce asitrikrát spýtala, či to myslím vážne a naozaj si neviem vymyslieť inúvhodnú neslovenskú národnosť, ale potom papier akceptovala a pokračovalavo vypĺňaní môjho sobášneho listu.
Po ďalšíchpiatich minútach sme ale narazili znova. V mojom americkom sobášnom listesom mala meno s pomlčkou písané v poradí Pišútová-Gerber. Podľaslovenských pravidiel sa ale v mene s pomlčkou musí uvádzať prvémanželovo meno, takže je možné to napísať iba v poradí Gerber-Pišútová.A opačne to vraj nejde, nech už som akejkoľvek národnosti.
Hm, dva sobášne listy a v každom priezviská s pomlčkou prehodené opačne? Pripadalo mi to ako pekná blbosť, tak som sipovedala, že sa na to môžem vykašlať. Nechám si svoje priezvisko tak, ako bolo,nebudem sa trápiť so zmenami občianskeho, pasu, bankových účtov, záznamov vzdravotnej, sociálnej poisťovni a živnosti a neviem kde všade ešte....
A tak som formulár o neslovenskej národnosti nepotrebovala a putoval dokoša a ja som si moju rómskosť ani nestihla vychutnať... <>