reklama

Od akého veku učiť deti pracovať s počítačmi?

Od škôlky do druhého ročníka základnej školy moja staršia dcéra chodila do malej miestnej súkromnej školy pri mestečku Woodstock, New York. Áno, presne TEN Woodstock. Piece and love ako norma, škola mala skvelú atmosféru, deti tam radi chodili, výborný dramatický, hudobný, výtvarný a sochársky program, zaangažovaných niekoľko bývalých a ktovie, možno aj budúcich umeleckých mien svetového mena... a počítače prakticky žiadne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Keď som sa na začiatku prvého ročníka opýtala dcérinej učiteľky či a ako a odkedy zaraďujú do vyučovaciehop procesu aktivity na počítačoch, vysvetlila mi, že podľa jej pedagogického názoru a skúseností je oveľa lepšie, ak sa deti v tomto veku sústredia viac na rozvíjanie osobných sociálnych väzieb, než na individuálnu prácu za počítačom a väzby virtuálne.

Mala to krásne premyslené a rozprávala o tom, ako deti tejto generácie tak či tak strávia obrovskú časť života čumením do obrazoviek počítačov, smartfónov a tabletov a je preto rozumné využiť čo najviac a čo najlepšie možnosť venovať sa rozvíjaniu schopností osobnej komunikácie a vzťahov ešte predtým ako deti nevyhnutne objavia virtuálny svet.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Znelo to celkom rozumne, tak som sa nehádala. Samozrejme, nemohla som si nevšimnúť, že počítačové vybavenie na škole ani vo vyšších ročníkoch (kde už teória získavania schopností osobnej komunikácie pred ob javením virtuálneho sveta akosi neplatí) zďaleka nedosahovalo úroveň väčšiny bratislavských stredných škôl. Nuž, umelecky zameraná škola... Nevyhnutne ma samozrejme napadlo, že teda teória prváckej učiteľky o vhodnosti odďalovania objavenia virtuálneho sveta nie je tak trochu skôr z núdze cnosť (ak by aj tých prváčikov chcela s počítačmi niečo učiť, nemala na čom), ale deti boli v škole šťastné a úprimne ma fakt, že moja prváčka, či potom druháčka toho o Internete veľa nevie akosi netrápil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď dcéra končila prvú triedu, raz sa zrána hlboko zamyslela a bola veľmi sklamaná sama zo sebe, že v takom vysokom veku ako je 7 rokov ešte stále nevie, čím chce byť. Vysvetľujem, že to nevadí, nemusí sa s týmto rozhodnutím ponáhľať, určite sa časom niečo vynorí. Ona sa znova zamyslela a potom prehlásila: „Jedno viem určite: nechcem dopadnúť ako ty." „Eeee", pýtam sa, „ako to myslíš, že dopadnúť ako ty?" A dostala som priliehavú odpoveď: „No, celý deň iba do počítača pozeráš a ťukáš, tak ja určite žiť nebudem!!!" Tak asi na tej teórii prváckej pani učiteľky niečo bude...

Lenže v lete 2012 som sa s deťmi presťahovala na Slovensko. Dcéry išli do súkromnej školy v Bratislave s vyučovacím jazykom anglickým a v treťom ročníku noja staršia dcéra trafila na učiteľku s názorom presne opačným, než aký mala tá prvácka učiteľka vo Woodstocku.

Už na začiatku školského roka pani učiteľka študentom otvorila blogy. Mali družbu so školami v Nemecku, USA a na Novom Zélande, tretiaci si navzájom čítali a komentovali články. Všetci pracovali vo vzdelávacej sociálnej sieti Edmodo a pre projekty o starogréckej histórii si vyrábali prezentácie nie v staromódnom Powerpointe, ale v cloudovom Prezi (áno, ako sa dá očakaávať, dozvedela som sa, že som s mojimi powerpointovými prezentáciami neuveriteľne zastaralá a nemožná).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z blogu mojej dcéry som sa okrem iného dozvedela, že sa z knižky Charlotte's Web najviac stotožňuje s prasiatkom Wilburom, lebo Wilbur he stále hladný, rovnako ako ona je stále hladná. Deti, ktoré sú v rámci rastových skokov schopné zjesť snáď aj slona sa nám pritrafili viacerým, reklamu krkavčej matky, ktorá dieťa nekŕmi na blogu asi ale nemáme všetky.

Pani učiteľka si aj dala tú námahu, že mojej dcére (a nielen jej) presne vysvetlila prečo nie je dobrý nápad dávať na verejný blog osobné informácie ako napríklad adresu, aké fotografie a informácie nie je dobrý nápad zdieľať na sociálnej sieti a prečo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja dcéra sa za školský rok s touto pani učiteľkou naučila strašne veľa nielen o možnostiach použitia počítačov a Internetu, ale aj o rizikách a problémoch s tým spojené. Pripadá mi to skvelé a hodnotné.

Na druhej strane, včera, potom ako som dcéru konečne doma odlepila od obľúbenej online hry, som jej zlomyseľne pripomenula časy, kedy nechcela dopadnúť ako ja.

Pozrela sa na mňa (poznáte ten mierne znechutený pubertálny pohľad, z ktorého je úplne jasné, že ste beznádejne starí a mimo?) a povedala: „To som ešte bola mladá a hlúpa. Jasné, že celý deň za počítačom nie je žiadny problém. Si mi mala povedať hneď, ako je to super..."

Tak super - teraz fakt neviem, čo bolo lepšie...

Katarina Pisutova

Katarina Pisutova

Bloger 
  • Počet článkov:  127
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Komunitný projekt v Ugande (www.lakebunyonyi.net), americký manžel, dve dcéry, online vzdelávanie a chuť cestovať a objavovať nové veci... Zoznam autorových rubrík:  africký životamerický životlen tak kecamSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu