Super Bowl

Autor: Katarina Pisutova | 6.2.2012 o 3:36 | (upravené 6.2.2012 o 3:43) Karma článku: 8,01 | Prečítané:  1355x

  Niekedy v roku 1986 to tuším bolo, keď sa mi podarilo kráčať ulicami Bratislavy okolo šiestej večer na Štedrý večer. Bol to zvláštny pocit. Mesto duchov. Okná boli rozsvietené, ale ulice úplne úplne prázdne.  

Bola som na celej Račianskej ulici (vtedy tuším ešte stále ulici Februárového vítazstva) úplne sama (a že to nie je malá ulica) a statočne som bojovala s osamelým strachom (znásobeným mojou vtedy tínedžerskou bohatou fantáziou).  Utešovala som sa faktom, že aj keď idem neskoro, doma ma čakajú rodičia a sestra s prestretým štedrovečerným stolom a akonáhle sa domov dostanem, k stolu s nimi zasadnem a neostanem nadlho zo slávnostnej teplej atnosféry, ktorú vidím za oknami vylúčená.

Ten zážitok z úplne pustých ulíc a všetkých ľudí za vysvietenými oknami mi akosi v pamäti ostal a spojil sa a výlučnosťou a sviatočnosťou Vianoc.

V Amerike sa na Vianoce ulice nevyprázdnia. Židia chodia na Štedrý večer na večeru do Čínskych reštaurácií, u Indov býva tiež otvorené, supermarkety praskajú vo švíkoch, lebo aj kresťanskí  Američania oslavujú až vianočný deň a nie Štedrý večer.

Dnešný večer je ale v Amerike iný. Hrá sa Super Bowl - finálový zápas sezóny amerického fotbalu. Okolo pol ôsmej večer som sa dala manželovi a deťom nahovoriť, že zájdem do supermarketu kúpiť zmrzlinu. Také prázdne ulice som tu ešte nevidela. Bola som na nich úplne sama. Parkovisko pre stovku aut pred supermarketom bolo úplne prázdne, bola som v tom celom obrovskom priestore tuším jediný zákazník a pokladníka som musela pracna hľadať medzi regálmi, lebo aj zamestnanci tam dnes namiesto normálnych 15-20 boli dokopy traja. Cestou domov som prechádzala (samozrejme autom, pešo tu nikto predsa nechodí) popri domoch s rozsvietenými svetlami a ľuďmi svorne natlačenými pred televíznymi obrazovkami, a nedalo mi to nerozmýšľať o tom Štedrom večeri z roku 1986.

Aj dnes som vedela, že sama vymknutá vonku v zime neostanem, doma mám svojho vlastného manžela a dve deti stúlených na gauči pred televíznou obrazovkou, ktorí mi radi vedľa seba urobia miesto. Čo ale narobím, keď sa mi ani za tie skoro štyri roky čo tu žijem nepodarilo pochopiť pravidlá amerického fotbalu?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Američania obkľúčujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú dve americké lietadlové lode. Ďalšie môžu čoskoro pribudnúť.

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálne

Policajti by mali mať kvalitnú výbavu.

KOMENTÁRE

Ťapákovci uvažujú o lapaní kotlebovcov

Kotlebovcom vraj percentá porastú. Tak radšej seďme a buďme.


Už ste čítali?