Štipendium za sex?

Autor: Katarina Pisutova | 28.2.2010 o 13:48 | (upravené 28.2.2010 o 14:56) Karma článku: 17,75 | Prečítané:  6195x

Gloria je šestnásťročná stredoškoláčka, ktorá by veľmi chcela aj naďalej stredoškoláčkou ostať. Žije v malej dedine na juhozápade Ugandy, má šesť súrodencov a nezamestnaných rodičov a jej rodina si, podobne ako veľmi veľa rodín na okolí nemôže dovoliť platiť jej školné.

Na stredných školách vo väčšine Ugandy sa totiž ešte stále školné platí. Stredná škola má šesť rokov - štyri roky O (ordinary) úroveň a dva A (advanced) úroveň (kopíruje bristký systém). Na konci každej úrovne sú jednotné štátne skúšky. Školné sa líši podľa miesta a úrovne platov v oblasti, kvality školy a podobne. Na jazere Bunyonyi vyjde školné na jedno dieťa na jeden rok vrátane uniformy a knižiek niečo vyše 200 EUR, čo na naše pomery nie je nijako strašné, ale pri Ugandských platoch (okolo 30 EUR na mesiac), obrovskej nezamestnanosti v tejto oblasti a vysokom priemernom počte detí na jednu rodinu (niečo vyše šesť detí na ženu v priemere) je to pre mnohých úplne nepredstaviteľné. Od roku 2008 sa síce ugandská vláda snaží zaviesť program štátneho školného na stredných školách, tak ako to už vyše desať rokov funguje na základných školách. Financií ale nieto, takže vidiecke oblasti zatiaľ táto reforma akosi nezasiahla.

Vyzeralo to tak, že na Gloriu sa usmialo šťastie vo forme Američanky Jill. Jill prišla do Ugandy ako turistka a počas pobytu sa vybrala navštíviť miestnu strednú školu. Tam sa porozprávala s Gloriou, ktorá jej popísala svoju neutešnú situáciu. Jill navštívila chatrč Gloriiných rodičov, videla ako žijú na vlastné oči, porozprávala sa s Gloriinými učiteľmi a rozhodla sa pomôcť. Sľúbila, že pomôže Glorii dokončiť strednú školu. Že po päť rokov pošle každoročne 200 EUR na Gloriino školné.

Toto bolo v januári 2009. Školský rok sa v Ugande začína v polovici februára, Gloria nastúpila do školy a škola čakala na príspevok od Jill, ktorý nechodil a nechodil. Zástupca riaditeľa strednej školy Robert prišiel začiatkom februára 2010 s príbehom k nám. Je mu ľúto Glorie, je to šikovná a snaživá študentka, ale škola žije zo školného a študentku, ktorá nemá školné zaplatené musia vylúčiť.  

Nedá mi to: „Robert, skúsil tú Američanku niekto kontaktovať a spýtať sa jej, prečo sľúbené peniaze neposlala? Má Gloria telefónne číslo, alebo email adresu?“ Robert len pokrútil hlavou: „Asi nie... Načo? Veď vieš ako to je. Turisti prídu, majú pocit, že chcú pomôcť, potom sa vrátia domov a na nás zabudnú. Ale keď myslíš, opýtam sa Glorie.“ Druhý deň dostanem sms od Roberta s email adresou. Píšem Jill, tiež plná pochybností, mysliac si, že sa odpovede asi nedočkám.

Odpoveď mám už o hodinu a nestačím sa čudovať. Gloria ani jej rodina nemajú účet v banke a Jill ešte pred odchodom stretla v meste človeka ochotného pomôcť s týmto malým problémom. Jasper je riaditeľ základnej školy, ktorá je hneď vedľa Gloriinej strednej školy na tom istom ostrove. Veľmi ochotne sa ponúkol, že Jill môže poslať školné cez Western Union na jeho meno a on peniaze zaplatí škole v hotovosti, nakoľko ani škola nemá účet v banke. Takže vo februári 2009 Jill naozaj poslala 300 EUR (Jasper jej povedal, že skolné sa zvýšilo).

Jasper je známy tým, že si požičiava veci a peniaze, ktoré potom nevracia, my sami sme s ním mali pred rokmi negatívnu skúsenosť, keď nám ponúkol svoju „pomoc“ pri rozbiehaní nášho projektu.

Volám Robertovi, že školné za minulý školský rok si musí vyzdvihnúť vo vedľajšej budove, píšem Jill, že školné je 200 EUR a škola v skutočnosti vlastní bankový účet, na ktorý môže tohtoročné školné pre Gloriu poslať priamo a považujem problém za vyriešený.

O týždeň neskôr sa Robert zastavil dobiť laptop a telefón a pýtam sa ho, či je s Gloriou všetko v poriadku. Robert pokrúti hlavou: „No, poslali sme Gloriu za Jasperom, že on má jej školné, Gloria sa vrátila s plačom, že Jasper povedal, že zaplatí, iba ak sa s ním vyspí. A Gloria vraví, že nechce. Tak neviem. Nemôžte jej školné zaplatiť z vášho programu?“

Musela som si sadnúť. Uff, ešte dobre, že Gloria má dosť chochmesu, aby odmietla a sťažovala sa. „Vy ste poslali šestnásťročnú dievčinu vymáhať tie zjavne ukradnuté peniaze? Robert, ak mu zavoláš ty a povieš, že ho škola zažaluje, ake tie peniaze nevráti, tak ich asi vráti...“

Cez náš stipendijný program podporujeme 40 ďalších študentov na Robertovej škole. Rozpočet je napnutý a ak jedného študenta pridáme, musíme jedného vyradiť. Všetci sú na tom finančne zle. Ale Gloria rozhodne nemá čo čeliť takejto dileme.

Tak Robert zavolal. Jasper pochopil, že môže mať problém a zaplatil. Jill poslala ďalšie školné priamo škole a Gloria študuje. Mala štastie dvakrát. Na sponzorku, ktorá to myslí vážne a posiela školné a aj na zástupcu riaditeľa školy, ktorý sa podujal zisťovať, čo sa so školným stalo a čo sa s tým dá robiť, aj keď ju mohol jednoducho vylúčiť. Takých Jasperov je bohužiaľ na svete veľa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odchádzajúci generál Macko: Gajdoša zomlela SNS, rezort neriadi on

Je chybou, že ministerstvo obrany odmieta verejnú diskusiu. Tá vnútorná prebieha tiež len formálne, poukazuje dlhoročný dôstojník.

komentár petra tkačenka

So žralokmi z SNS sa koalície nerobia

Žralok hryzie rýchlo, nemilosrdne a efektívne – preto tu stále je.

EKONOMIKA

Ročne vznikne sto lekární, najväčšia sieť nie je Dr. Max

Ku koncu vlaňajšieho roka bolo na Slovensku viac ako 2150 lekární.


Už ste čítali?