Nadváha sa nosí a roky pridávajú na vážnosti...

Autor: Katarina Pisutova | 19.2.2010 o 11:14 | (upravené 19.2.2010 o 11:26) Karma článku: 16,10 | Prečítané:  4650x

V Ugande je nadváha znakom blahobytu a objektom závisti a úcta k starším vštepovaná odmala a poskytovaná na každom kroku.

V našej rurálnej oblasti je obéznych Uganďanov poriedko. Jedla je málo, prevažne sa je varená zelenina a väčšina ľudí pracuje na poli od rána do večera. To sa potom nepriberá. Obézni sú naozaj iba tí, ktorí si to môžu dovoliť. Nielenže patria medzi tých vyvolených 20%, ktorí majú prácu, ale ešte k tomu to nie je práca manuálna a môžu si dovoliť jesť viac, než ich organizmus nevyhnutne potrebuje. Takže priberajú bankári, právnici, farári, úradníci, manažéri či biznismeni. A páni sú primerane hrdí na svoj pivný sval a dámy na impozantné pozadie.

Takto je potom spoločensky nielen že prípustné, ale ba priam vhodné zložiť kompliment človeku, ktorému sa pošťastilo pribrať. A vyjadriť sústrasť ak niekto schudol. Moja americká kamarátka, ktorá tu žije už vyše desať rokov sa celkom dobre bavila na tom, ako dostávala komplimenty v čase, kedy sa jej po pôrode nedarilo zbaviť nadobudnutých kíl. A ako ju niekoľko miestnych známych poľutovalo potom, keď sa jej tvrdou diétou a cvičením podarilo dostať postavu do rozmerov, ktoré ona sama považovala za akceptovateľné.

Starých ľudí v rurálnej Ugande tiež vidíte málo. Podľa štatistík je ešte stále priemerná dĺžka života 47 rokov a aj keď AIDS je na miernom ústupe, iné choroby a nedostatok zdravotnej starostlivosti stále hrajú úlohu. Ale tých pár „muzee" a „makekuru", ktorých stretnete požívajú jednoznačnú úctu. Videla som ako sa divoká party na svadbe rozostúpila ako more pred prichádzajúcou babičkou, ktorej dvaja pomáhali kráčať a ďalší traja skočili prisunúť a pridržať stoličku. Okolo mudrujúceho starčeka sa sedí a počúva, aj keď mu vypovedať každé slovo trvá desať sekúnd. A samozrejme, v krajine, kde neexistuje dôchodkový systém sú to mladí ľudia, ktorí sa musia postarať o svojich starých rodičov či príbuzných.

Keď som pred pár dňami kráčala s deťmi po ulici v Kabale, zbehnuvší sa kŕdeľ detí mi skladal komplimenty v snahe čosi vyžobrať. Dozvedela som sa takto, že moja dcéra má krásne vlasy, že ja mám pekné tričko a druhá dcéra má pekné topánky. A potom ma malé dievčatko dorazilo otázkou tiež zjavne myslenou ako kompliment: „A ty si ich stará mama?" Jasné, vyzerám na svoj vek a štyridsiatničky v Ugande väčšinou už starými mamami sú... Moje našské ego to aj tak nieslo ťažko..

Moj manžel tvrdí, že až budeme na dôchodku, deti budú odrastené a preč z domu, mali by sme sa do Ugandy odsťahovať natrvalo. Budeme mať úcty a úcty...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo sa stalo Bélovi?

Bugár si zbytočne prirába hanbu.

Stĺpček šéfredaktorky

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata.


Už ste čítali?