Neznášam americké guľaté kľučky!

Autor: Katarina Pisutova | 15.1.2010 o 0:16 | (upravené 15.1.2010 o 0:32) Karma článku: 14,41 | Prečítané:  5631x

Je veľa vecí, ktoré sa mi na Amerike a mojom živote tu veľmi páčia. Mám rada veľké šálky slabej kávy, teší ma ochota v službách a oná známa hlučná americká srdečnosť mi oveľa viac pripadá milá a šarmantná, než obtiažna. Na druhej strane mám permanentný chaos v inches, feet a yards, o teplotách vo Fahrenheitoch ani nehovorím. Momenálne ma ale asi najviac zdolávajú tie okrúhle otáčacie kľučky na dverách.

Normálna „našská" kľučka sa otvára logicky smerom dolu a ak máte mokré či špinavé ruky, dá sa bez problémov otvoriť lakťom. Okrúhlu kľučku lakťom neotvorím a mokrými, či mastnými rukami tiež nie. Vo vnútri nášho vlastného domu to nie je problém. Dvere medzi miestnosťami sme buď vysadili z pántov, nenainštalovali, alebo ich nechávame permanentne otvorené. Na návštevách trpím. A vchodové dvere so zámkom v prostriedku guľatej kľučky ma privádzajú do zúfalstva.

Ako študentke v Kanade mi vždy trvalo minimálne 3 minúty odomknúť dvere môjho podnájmu. Nie a nie skoordinovať správne smer otáčania kľúča a samotnej kľučky. Dostala som sa do stavu, kedy som sa snažila načasovať moje príchody domov vtedy, kedy sú tam domáci a vchodové dvere budú odomknuté. Vrchol som dosiahla na návšteve v Toronte, kedy som pätnásť minút o tretej ráno zápasila s vchodovým zámkom na dverách domu mojich sladko spiacich slovenských kamarátov, ktorí išli ráno do práce a nechcela som ich budiť. No dobre, dobre, celkom triezva som v danom momente nebola, ale 15 minút je dosť...

Otázka zvyku. Vždy najprv točím kľúč a kľučku tak, ako som zvyknutá z domu... Utešujem sa spomienkou na to, ako nás môj americký manžel na začiatku svojho pobytu na Slovensku opakovane vymkol z nášho karloveského panelákového bytu. Nie a nie si zapamätať, že guľatá kľučka na vonkajšej strane vchodových dverí bytu nie je otáčacia a keď dvere zavrie zvonka, bez kľúča ich neotvorí (zámočník z otváracej pohotovosti nás mal celkom rád).

Na našom americkom dome sme takmer rok ani nemali nainštalovaný na vchodových dverách zámok (áno, žijeme v oblasti, kde ľudia dvere a autá nezamykajú). Robili sme prístavbu, pri ktorej sme presúvali a prerábali vchodové dvere a akosi sme sa po dokončení prác k nainštalovaniu zámku nedostali. Minulý týždeň sa ale môj manžel rozhodol, že dom by predsa len mal mať aj zámok a nainštaloval moju najnovšiu nočnú moru.

Moja štvorročná dcéra tiež zatiaľ guľaté kľučky nezvláda (a „normálnu" kľučku v byte mojich rodičov otvorila už ako dvojročná). Ale staršia šesťročná ratolesť to už má všetko v malíčku. Keď som včera s nákupom a taškou s detskými vecami ako obvykle zápasila s dverami, iba prevrátila oči: „Maaaaamiiiii, wrong direction.... again!" No čo už, možno sa to časom aj naučím...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo sa stalo Bélovi?

Bugár si zbytočne prirába hanbu.

Stĺpček šéfredaktorky

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata.


Už ste čítali?