reklama

Dovolenka bez detí.

Mala som ako dieťa kamaráta, ktorého rodičia zásadne svoje potomstvo na dovolenku nebrali. Každý rok v lete na tri týždne šupli dietky k babičke a vybrali sa oddychovať k moru sami - väčšinou podľa možností do Juhoslávie či aspoň Bulharska. Nešlo mi to do hlavy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (64)

Ja som sa síce ako dieťa do super zahraničnej Juhoslávie s rodičmi dostala iba raz, ale rodičia ma naučili lyžovať na slovenských kopcoch (krížom-krážom na Donovaloch a pár kotrmelcov na Krížnej), plávať v priehradách, robili sme splavy (týždenný dážď na Dunajci a rozvodnený Hornád), chodili sme na túry (z Ďumbiera ma kolená boleli ešte niekoľko dní) a bolo nám spolu fajn. Som dnes mojim rodičom nesmierne vďačná, že s nami takto trávili vzácny voľný čas a oni mi vraveli, že na mňa príde rad, až budem mať svoje deti. Prišiel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak sa snažím splatiť svojom deťom, čo som kedysi dostala ako najlepšie viem. Šlapali sme s deťmi po ugandskom pralese a hádali sa s paviánmi (naša staršia dcéra vie škriekať aj hlasnejšie), ťahali ich po safari v Juhoafrickej republike, Botswane a Namibii, ukazovali sme im Eiffelovku, Empire State Building či Central Park...

Túto jar mal svokor sedemdesiatku a rozhodol sa, že ako darček samému sebe k narodeninám si ide darovať rodinnú (t.j. on a svokra, naša štvorčlenná rodina a manželov brat žijúci v Kalifornii s manželkou a dvoma deťmi) týždennú dovolenku na Aljaške. Hurá, na Aljaške sme ešte neboli, soby a medvede sme ešte nevideli. A okamžite sme začali špekulovať a plánovať ako dovolenku predľžiť, za týždeň sa toho z obrovskej Aljašky veľa vidieť nedá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom sme porovnali aljašské ceny a našu finančnú situáciu a uvedomili si, že na extenzívnu cestovaciu výpravu v štýle ako sme absolvovali v Afrike jednoducho nemáme. Ak chceme stráviť na Aljaške nejaký čas navyše, bude to pod stanom. Naše deti síce už cestovali kade-tade, k stanovaniu sme sa zatiaľ za 5 rokov života našej staršej dcéry akosi nedostali. Začať priamo na Alajške?

Svokra sa s nami popozerala na možnosti a plány, počúvala ako špekulujeme a nevieme sa rozhodnúť a spýtala sa: „A prečo teda nenecháte na pár dní deti s nami nejdete stanovať sami?"

Pozreli sme sa s manželom na seba. Odkedy sa narodili, opustili sme svoje deti načas iba kvôli práci, povinnostiam, či zdravotným problémom, všade kde sa dalo ináč išli s nami. Zaváhali sme. Vysvetlili svokre ako chceme deťom dopriať spoločné dovolenky s nami. Pozrela sa na nás ako na bláznov. „Však s nimi na tej Aljaške budete potom celý týždeň. A päť dní po piatich rokoch? Nebuďte smiešni."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

OK. Urobili sme plán. Poletíme na Aljašku o päť dní a štyri noci skôr a dcéry prídu spolu so svokrovcami za nami. A my - nespomalení potomstvom - pôjdeme backpackovať do divočiny, vyšlapeme veľké kopce, bude ozajstné dobrodružstvo.

Z dobrodružného hľadiska to bolo fiasko. Prvé ráno sme prišli na to, že sme zakúpili nefunkčný kempingový varič a mne sa predstava divočiny bez možnosti urobiť si kávu či polievku prestala zdať až taká romantická. Po dvoch dňoch bez sprchy som tiež bola pripravená celú divočinu vymeniť za horúci prúd vody. Moje kolená dnes vydržia behať po horách v kuse rádovo hodiny a už nie niekoľko dní v kuse a ten mrak komárov, ktorý nás privítal okolo stanu tretie ráno si neprajem zažiť znova.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane nerušný ranný spánok a cestovanie bez toho, aby každú chvíľu niekto kričal mamíííííí, cikááááť, chcem jeeeeesť, chcem džúúúúúús malo niečo do seba. Aj keď sme telefonovali svokrovcom snáď aj dva krát denne a cítili sa mierne previnilo. O to previnilejšie, že nakoniec tých dobrodružných vecí, na ktorých by nás deti nemohli sprevádzať sme za tých päť dní až tak veľa nestihli.

Spomínam si, ako sa mi kedysi mama sťažovala, že kým sme so sestrou boli dosť veľké na zvládnutie náročných túr, ona sa začala na tie túry cítiť stará. Dnes viem presne o čom hovorila. Experimentálne som si za tých päť dní overila, že už nie som ani tak dobrodružná, ani v takej fyzickej forme ako som bola pred desiatimi rokmi. Je to prirodzené, iba som si to pri deťoch akosi nestačila všimnúť.O pár rokov im nebudem stačiť.

A mám dnes aj trochu viac pochopenia pre kamarátových rodičov. Asi si nejakú malú dezdetnú dovolenku zasa niekedy o pár rokov naplánujeme. Len budeme musieť plány trochu prispôsobiť svojim možnostiam...

Katarina Pisutova

Katarina Pisutova

Bloger 
  • Počet článkov:  127
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Komunitný projekt v Ugande (www.lakebunyonyi.net), americký manžel, dve dcéry, online vzdelávanie a chuť cestovať a objavovať nové veci... Zoznam autorových rubrík:  africký životamerický životlen tak kecamSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu