Prídem k pokladni s úhľadne zabaleným kartónom šiestich malých fľaškových pív, slečna sa usmeje a vypýta si vodičský preukaz. Nesmelo sa pýtam, že načo, dostanem ďalší úsmev, trochu ospravedlňujúci a odpoveď, že musí skontrolovať, či som plnoletá... Rada by som tomu verila, ale na vek pod dvadsať akosi už nevyzerám. Možno má slečna slabé okuliare, alebo je unavená, ale načo nad tým špekulovať, plnoletosť mi už veľmi veľmi dávno nikto nekontroloval. Tak si to užívam a s úsmevom jej podávam vodičák - ružový slovenský.
Slečna mierne zaváha, ale dátum narodenia rozlúšti, vráti mi vodičák a vzápätí sa ospravedlní mne a ďalším ľuďom za mnou v rade, že musíme počkať na jej šéfku, lebo ona ešte nemá 18 rokov a teda mi pivo nemôže predať. Kým čakáme, tak mi vysvetlí, že tak to naozaj podľa štátu New York je - keď bude mať 18, už bude môcť pivo predávať - ale legálne kúpiť a vypiť až vo veku 21...
Šéfka príde, šikovne nablokuje, a zabalí mi ten kartónik do troch igelitových tašiek, aby určite určite nepresvital (viditeľná fľaša alkoholu na verejnom priestranstve, to by tiež nešlo) a môžem domov.
Porozprávam manželovi a dostanem zvyčajnú povzbudivú odpoveď: Čo sa čuduješ? Welcome to America!