V poslednomčase som prostredníctvom tohto blogu dostala niekoľko mailov od ľudí, ktorírozmýšľajú o dobrovoľníčení v Afrike. Vzrastajúci záujem na Slovenskuo pomoc rozvojovým krajinám ma osobne veľmi teší. Postupne sav myslení mladých ľudí meníme z krajiny, ktorá očakáva pomoc zoZápadu na krajinu, ktorá je ochotná a schopná pomôcť iným.
Mám ale pocit, ževeľa mladých ľudí, ktorí začínajú nad dobrovoľníčením uvažovať má dve naivnépredstavy:
Že keďponúkajú svoju prácu bez nároku na mzdu, tak by nikto od nich nemal požadovaťpokrytie žiadnych ďalších nákladov,<>
Že pôjdupomôcť afričanom manuálnou prácou.
Tu je vysvetlenieprečo sú obe tieto predstavy mylné. Sme malý komunitný projektv juhozápadnej Ugande s pričleneným turistickým kempom presamoudržateľnosť. <><>
Máme malúknižnicu, učebňu s piatimi počítačmi, pracujeme s miestnou základnoua strednou školou. Robíme počítačové školenia pre učiteľova študentov strednej školy, poskytujeme štipendiá študentom strednejškoly, pomohli sme strednej škole zohnať sponzoring na učebňu chémie, fyzikya biológie, poskytujeme „školské autobusy“ pre základnú školu, lebo detisa nemajú ako do školy ráno dostať, robíme kurzy v oblastipoľnohospodárstva, zdravej váživy a prvej pomoci (viac nahttp://lakebunyonyi.net ).
Tiež poskytujemeubytovanie a stravu pre turistov, organizujeme pre nich výlety do okolia,či po celej Ugande a financujeme si tým platy zamestnancova prevádzkové náklady projektu. Na vzdelávacie programy a aktivity simusíme zháňať sponzoring.
Keď si tu nanejakú prácu najmeme miestneho pracovníka, platíme zvyčajnú miestnu dennú mzduvo výške 2500 Ugandských šilingov (asi 1,5 amerického dolára) a obed, podľamiestnych zvyklostí lacné varené zemiaky s kapustou a fazuľou, takže spolu nástakýto pracovník stojí denne asi 2 doláre. A zároveň ekonomicky pomôžemedotyčnému miestnemu človeku a jeho rodine (nezamestnanosť je v tejtooblasti okolo 80%, ľudia sahrnú pracovať).
Európskemudobrovoľníkovi síce neplatíme mzdu, ale musíme mu poskytnúť ubytovanie (t.j.zaberie posteľ, ktorú by sme ináč prenajímali turistom za 5 dolárov na noc) astravu (raňajky, obed aj večeru) a nielen fazuľu celý čas - našinec by tonevydržal neustále jesť - čo nás stojí cca ďalších 5 dolárov na deň (tu hovorímo nákupných nákladoch na potraviny, nie cene jedál v reštaurácii –u nás lacné potraviny ako syr, chlieb, cestoviny a pod. sú tu dosť drahé).Dobrovoľník nás teda stojí asi 5 krát viac než miestny zamestnanec.
Takže keďpríjmeme dobrovoľníka, jednak musíme byť presvedčení, že je schopný pre násurobiť niečo, čo miestny robotník nevie, a tiež od dobrovoľníka očakávame,že si pokryje aspoň väčšinu svojich životných nákladov, ináč si ho jednoduchonemôžme dovoliť. A samozrejme, projekt nie je schopný mu pokryť letenku(môj manžel projekt založil a rozbehol a nebyť jeho, tak nie jeprojekt a aj tak si pre všetky cesty sem a domov pokrývame letenkyz vlastného).
Existujú ajagentúry a organizácie posielajúce dobrovoľníkov do Afriky, ktoré vámletenku a pobyt zaplatia, musíte si ale uvedomiť, že v týchtoprípadoch v podstate dotyčná organizácia poskytuje nemalú dotáciu vám akoosobe a má teda právo si vyberať akú kvalifikáciu máte mať a akéschopnosti ponúknuť. A nečudo, že pre takéto dotované pobyty sausporadúvajú priam konkurzy a konkurencia je veľká.
Najlepšídobrovoľníci, ktorých sme za posledné 4 roky u nás na projekte mali prišlijednoducho na návštevu ako turisti, videli čo všetko náš projekt robí, zistili,že vedia účinne a efektívne pomôcť a rozhodli sa nejaký čas ostata na niečom konkrétnom pracovať – či už viedli kurzy, tréningy,organizovali projekty, robili výskum potrieb a problémov v miestnejkomunite, zháňali financie či niečo iné.
Až ma prekvapuje,ako veľa je mladých ľudí z Európy či Austrálie, ktorí sa vyberú do Afrikyna vlastnú päsť na zhruba tri mesiace, strávia prvý mesiac cestovaníma navštevovaním rôznych komunitných a charitatívnych projektov,vyberú si na mieste, kde chcú pomôcť a potom ostanú dva mesiace niekdepracovať ako dobrovoľníci. Asi je toto ale najmúdrejší prístup, lebo taktovedia presne do čoho sa upíšu, čo presne budú robiť, v akých podmienkachbudú žiť a čo budú jesť (sú projekty, ktoré od vás pýtajú málo za životnénáklady a potom vás uložia spať s potkanmi a denne vás kŕmiafazuľou). A ak sa podmienky zmenia, môžu si nájsť iný projekt, alebo savrátiť domov skôr.
Ak teda vážnerozmýšľate, že chcete ísť ako dobrovoľník pomôcť do Afriky, začnite sporiťa zvážte, aké kvalifikované schopnosti a zručnosti ste schopníponúknuť. Ale nestrácajte zas ideály úplne, Afrike pomôcť jednoznačnetreba a toho, čo by sa tu dalo a mohlo urobiť je neuveriteľne veľa.
