Na Slovensku je skvele. Čo tam po Amerike…

Autor: Katarina Pisutova | 26.8.2012 o 22:50 | (upravené 26.8.2012 o 23:31) Karma článku: 15,59 | Prečítané:  3907x

Tak a sme tu. Po dvoch rokoch v Prahe, dvoch v Ugande a štyroch v New Yorku sme sa presťahovali do Bratislavy. Možno na rok, možno na viac, uvidíme. Deti sa potrebujú naučiť po Slovensky, poznať svojich starých rodičov a poznať aj čosi iné než americký vidiek. Moje dcéry majú 6 a 8 rokov a život na Slovensku si už nepamätajú.  Takže všetko radostne objavujú.

Svetlá na prechode pre chodcov sú tu oveľa krajšie. Náš stojaci červený panáčik a idúci zelený panáčik sú oveľa zaujímavejšie, než červená ruka a biely idúci panáčik. Nepýtajte sa ma prečo, ale dcéry v tom majú úplne jasno. To, že zelená na prechode pre chodcov je občas tak krátka, že sa ani behom nedá počas nej prejsť na druhú stranu je pre nich pozitívna výzva k lepším bežeckým výkonom. Šofér, ktorý prinútil celú skupinu ľudí na prechode uskakovať, lebo sa neobťažoval dať chodcom  prednosť im už až taký pozitívny neprišiel, ale zasa sa od hrešiacich chodcov naučili niekoľko veľmi zaujímavých slovenských slov.

Trolejbusy a električky sú vzrušujúce dobrodružstvo.  V newyorskom metre sa človek ku koľajniciam nedostane, aby zblízka pozeral ako sa rozdrnčia, trolejbus dievčatá v živote nevideli a cvikačky a automaty na lístky, pri ktorých môžme uzatvárať stávky o tom, či vypľujú lístok, či peniaze naspať alebo vôbec nič sú zábava tiež.

Supermarkety sú tu ale podľa nich úplne famózne. Dokladačov regálov na klieskových korčuliach v USA nenájdete - asi by tam žiadna firma neriskovala tie žaloby, ak by takýto zamestnanec niekoho zrazil...Ale hlavne, na nákupných vozíkoch v USA sa otáčajú iba predné kolieska, zadné nie.  S vozíkmi v bratislavských supermarketoch so štyrmi otáčavými kolieskami sa dajú robiť figúry a naháňačky o akých sa americkým dietkam v supermarketoch ani nesníva. A majú tu kindervajcia!

A ľudia sú tu milí. Na anglicky hovoriacich turistov teda určite. Úsmevy v električke, či na zastávke, ľudia precvičujúci si svoju angličtinu a spytujúci sa, odkiaľ sme a či nám môžu nejako poradiť, či nás niekam nasmerovať.  Alebo ľudia, ktorí nevedia po anglicky ani slovo, ale prihovoria sa aj tak, dúfajúc, že sa nejako dohodneme. Nejako sme sa dohodli...

Včerajšia električková konverzácia bola rýchla a výstižná. Poloprázdna električka, dievčatá usadené na dvojsedadle, ja stojím pri nich a v angličtine manažujem nekonečné otázky. Pani sediaca pred nimi sa po troch zastávkach otočí, usmeje sa na nás a po Slovensky sa pýta:

"Odkiaľ ste?"

Dcéra (angl.): "Čo povedala?" Preložila som.

Dcéra (hrdo): New York

Pani (slov.): "Ste tu na dovolenke?"

Ja (slov.): "Nie presťahovali sme sa sem."

Pani (slov.): "Vážne? Z New Yorku? Zbláznili ste sa?"

Dcéra (angl.): "Čo povedala?"

Ja (angl.):  "Hovorí, že sme sa zbláznili, keď sa sťahujeme do Bratislavy."

Dcéra sa zamyslí: "OK.... Maybe.... Or maybe not?

Uvidíme...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?