Čítam romantickú literatúru... No a čo?

Autor: Katarina Pisutova | 27.8.2011 o 4:21 | Karma článku: 9,40 | Prečítané:  1949x

V inteligentnej spoločnosti sa to zdá sa považuje za ťažký hriech. Neviem prečo. Ak poviem, že čítam detektívky, horory, dobrodužnú, či historickú lireratúru, všetko je v poriadku. Ak priznám čítanie romancí, dostanem nechápavé a zľahka odsudzujúce pohľady... Toť nedávno od známej aj poznámku: „Vážne? Som ťa mala za inteligentného človeka, ale teraz neviem..."  

Čítam veľa a často. Baví ma to. Striedam žánre, aj knihy, často mám rozčítané 3-4 knihy rôznych žánrov a preskakujem podľa nálady. V základe delím všetku literatúru do dvoch kategórií. Z kníh v prvej kategórii sa niečo dozviem, či dostanem niečo na zamyslenie. Ak si chcem pri čítaní nechať mozgové obvody zapojené, čítam cestopisy, životopisy, knihy popisujúce reálne miesta či udalosti, alebo beletriu, ktorá dáva podnety na rozmýšlanie...

Do druhej kategórie patria knihy, ktoré čítam pre oddych a zábavu, knihy, ktoré žiadne náročné myšlienkové procesy nevyžadujú, poskytujú zábavné a napínavé príbehy pre oddych. Príbehy, ktoré toho s reálnym životom nemajú veľa spoločného. Tieto knihy prečítam raz, dobre sa pobavím a potom sa k nim už väčšinou nemám dôvod vracať. V tomto zmysle v mojich očiach patria detektívky, sci-fi, fantasy, dobrodružná literatúra, horory či romance do jednej veľkej skupiny.

Nevidím veľký rozdiel v hodnote literatúry medzi povedzme detektívkou a romantickým príbehom. Dobrá tradičná detektívka musí mať spád, príbeh, napätie a na konci nečakané odhalenie vraha. Dobrý romantický príbeh tiež potrebuje spád, príbeh a napätie, ale všetci vieme, že na konci sa podľa pravidiel žánru musí konať šťastný koniec, alebo ako sa to správne moderne v angličtine definuje HEA (happily ever after).

Úprimne si myslím, že napísať dobrý romantický príbeh je dokonca náročnejšie než napísať dobrú detektívku, nakoľko autor musí vyrábať napätie v situácii, kedy každý čitateľ vie, ako sa príbeh skončí. Navyše, väčšina čiateľov nemá veľa znalostí a osobných skúseností s kriminálnym vyšetrovaním či vraždami, ale nejakú tú romantickú skúsenosť má každý. Na lásku je každý expert a napísať o tom zaujímavú a napínavú knihu nie je ľahké.

Niektoré moje obľúbené autorky okoreňujú romantické príbehy humorom - ako  napríklad Jennifer Crusie, či Helen Fielding (Helen Fielding napísala aj iné knihy okrem Bridget Jones, sú dobré), iné miešajú romantické príbehy s inými žánrami, či už ide o detektívky (napríklad Iris Johansen), alebo primiešanie fantasy charakterov - upírov, vlkodlakov a iných zverov (Laurell Hamilton či Sherrilyn Kenyon), či bárs drakov (G. A. Aiken), či všakovakej inej hávede (Larissa Ione). S primiešaním iných žánrov a charakterov vzniká viac možností pre prekvapivé zvraty a zábavu, prečo nie... A aj také pomiešané to môže byť celkom vtipné (ako napríklad Katie Macalister či Darynda Jones).

A úprimne nechápem, prečo môžem bez dôsledkov a nahlas v intelektuálnej spoločnosti priznať, že čítam a dobre sa bavím na dielach Terry Pratchetta, Dicka Francisa, či Ed MacBaina, ale akonáhle priznám romantickú literatúru faux-pas je na svete...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?