Agresívna hus

Autor: Katarina Pisutova | 17.3.2011 o 18:51 | (upravené 17.3.2011 o 19:02) Karma článku: 15,83 | Prečítané:  2703x

Také normálne stresové ráno. Deti nechcú z postele, vyberanie oblečenia na dnešný deň pre dcéry je typická nočná mora, potom ofrflú raňajky, pohádajú sa o tom, kto má v pohári viac džúsu a o texte piesne, ktorú som nikdy predtým nepočula a absolútne netuším ako je to správne.  Nejako sa mi to podarilo všetko obliecť, učesať, nakŕmiť, obedy pobaliť, von z dverí vytiahnuť a do auta naložiť.  Potom ešte oškrabať predné sklo (osobne si myslím, že už by takto v marci bolo na čase existovať aj bez rannej námrazy, ale newyorský vidiek má holt newyorské zimy) a potom pritlačím plynový pedál, vediac, že deti prídu neskoro do školy a ja následne do práce (opäť). A po pár desiatkach metrov prudko brzdím, lebo v strede cesty stojí hus.

Veľká, vypasená, biela hus - v prostriedku cesty, strategicky umiestnená tak, že sa nedá obísť.  Zastavujem. Obzerám sa po majiteľovi, nikde nikto. Často tu na ceste vidím stádo kôz aj s majiteľkou (aj americký vidiek je vidiek). Kozy väčšinou spred auta uhnú, majiteľka mi zamáva.

Hus sa zjavne uhnúť nechystá. Skôr naopak. Syčanie, mávanie krídlami, predstieraný útok na predok auta. Prehĺtam prúd nadávok, ktorý sa mi akosi prirodzene na jazyk tlačí, vediac, že päť a sedemročné deti si zapamätajú každé slovo.

Staršia dcéra spracuváva udalosť na základe osobných skúseností:

„Jéééj mami, skoro ako ten slon vlani v Ugande. Len ten bol trochu hlučnejší.... a trochu väčší.... a bránil mláďa.  Aj hus tu má mláďa?"

Situácia mi začne pripadať natoľko absurdná, že zabudnem na stres. Obzerám sa. Tráva okolo cesty je zatiaľ neexistujúca, iné husi, menšie či väčšie sa na okolí nevyskytujú. Iba prázdna cesta, jedno auto a jedna nasrdená hus.

„Nemyslím, že tu má mladé, ktoré by bránila..." vravím.

Dcéra reaguje logicky:

„Tak prečo potom útočí?"

Zaradím spiatočku, kúsok cúvnem a snažím sa o zrozumiteľnú odpoveď:

„Niektoré tvory sú občas agresívne aj bez príčiny.  Možno si tá hus potrebuje dokázať, že prinúti veľké auto cúvať a bude si teraz pripadať veľká a silná."

Hus ešta raz spokojne zaškrieka a zamáva krídlami, potom sa dôstojne odsunie na krajnicu. Opäť pridávam plyn a dcéra v tom má jasno:

„Mami, ty si úžasná, to je od teba také pekné, že si chcela, aby sa dobre cítila."

Hm, nebudem jej predsa kaziť ilúzie a priznávať, že som skôr myslela na poškrabaný lak, než krehké sebavedmie hydiny...  Niet predsa nič lepšie ako vyzerať v očiach svojich detí ako hrdina...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?