Národné parky v horskej oblasti pri hranciach Ugandy, Rwandy a Konga sú posledné miesta, kde žijú horské gorily. Áno, presne tie horské gorily, za ochranu ktorých kedysi položila život výskumníčka Diana Fossey, o ktorej bol v osemdesiatych rokoch natočený film Gorily v hmle a ktorej hrob môžete navštíviť vo Volcanoes National Park neďaleko mesta Musanze v Rwande.
Ale, čo je oveľa zaujímavejšie, v národných parkoch v Rwande a juhozápadnej Ugande môžete v džungli, v ich vlastnom prostredí bez plotov navštíviť rodinu horských goríl. Mnohé veci v Ugande nie sú dobre ba dokonca až vôbec zorganizované, ale turizmus okolo goríl, ako jeden z najdôležitejších príjmov štátnej kasy zorganizovaný je.
Musíte si od štátnej Uganda Wildlife Authority kúpiť povolenie na tracking goríl, ktoré sa vydáva na konkrétny dátum pre konkrétnu goriliu rodinu. Maximálne osem turistov môže vidieť jednu goriliu rodinu každý deň. V daný deň sa o siedmej ráno dostavíte na presne určené východzie miesto v národnom parku, kde Vám sprievodca presne vysvetlí ako sa pri gorilách správať, čo môžete a čo nemôžete robiť (nefotiť s bleskom, dodržať bezpečnú vzdialenosť od goríl, nekŕmiť ich a samozrejme neprovokovať). Môžete si aj najať nosiča, ktorý Vám na ceste za gorilami ponesie obed a tašku a ako som mohla vidieť v praxi, aj Vás podľa potreby vytlačí do kopca.
Sprievodca potom Vašu skupinku zavedie džungľou na miesto, kde gorilia rodinka bola predchádzajúci deň a potom spolu s ním stopujete gorily, kým ich neobjavíte. Keď sa priblížite k zvieratám, ktoré pravdepodobne prežúvajú alebo driemu (vraj strávia jedením väčšinu času, kedy nespia), učupíte sa v poraste a máte k dispozícií hodinku na pozorovanie.
Ono povolenie na návštevu goríl stálo 350 USD, od júla 2007 sa poplatok zvýšil na 500 USD. V máji 2007 nás prišli do Ugandy navštíviť manželovi rodičia z New Yorku a v tom istom čase si prišli pozrieť Ugandu a náš projekt aj môj bratranec a sesternica. Tak sme sa vybrali do národného parku Bwindi v tom čase - a ešte stále za lacnejší peniaz spolu s nimi pozrieť gorily aj my.
Naša mladšia dcéra v osemnástich mesiacoch ešte stále nebola celkom odstavená, tak sme ju nemohli na niekoľko dní nechať "doma" na ostrove. Náš manažér Friday sa ponúkol, že sa s nami vyberie do Bwindi a kým my pôjdeme gorily navštíviť bude vo východzej dedine Buhoma strážiť deti. Absolvovať trek za gorilami môžu iba osoby staršie ako 12 rokov.
Náš trek nebol dlhý, gorily sme našli už po necelých dvoch hodinách predierania sa džungľou. Hodinka strávená čupiac v poraste a čumiac na gorily bola úžasná. Gorily sú na každonenných návšetvníkov dávno dobre zvyknuté a nevenovali nám žiadnu pozornosť. Niektoré driemali, niekotré sa napchávali vetvičkami a lístím, mláďatá sa klbčili.
Videla som predtým veľa rôznych zvierat vrátane primátov v zoologických záhradách. Videla som aj zvieratá v buši na safari. Ale človek to vníma ináč, keď ho od zvieraťa nedelí bezpečný plot, či dvere auta.
Pravdu povediac, moja šetrivá dušička mala pochybnosti o tom, či 350, respektíve 500 USD stojí za hodinové čupenie v džungli v spoločnosti rôznorodého hmyzu. Neviem to popísať, ale pre mňa to za to stálo. Klbčiace sa mláďatá sa mi skotúľali takmer na nohu, ledva som uskakovala a oná hodinka mi pripadala strašne krátka a strávila som ju takmer celú s otvorenými ústami, skoro nedýchajúc.
Jediný, kto tým dňom zrejme nebol celkom nadšený bol Friday, ktorého kým sme boli v džungli moje deti vymenovali sa dostihového koňa snažili sa ho presvedčiť, že má skákať cez prekážky. Ale na skákanie sa presvedčiť nedal a dodnes tvrdí, že deň prežil vo fyzickom aj psychickom zdraví.
