A tak sme sa dozvedeli, že džínsy ako ten úplný správny symbol všetkého nedosažiteľne amerického sú v Ugande kuul a drahšie než nohavice iného druhu a že zohnať pravé džínsy za cenu prístupnú miestnym obyvateľom je v našom zapadnutom kúte Ugandy takmer nemožné. Nikdy ma nenapadlo, že mi situácia v Ugande bude v niečom živo pripomínať moje detstvo, ale tie sny o nezohnateľných džínsoch mám asi s Uganďanmi spoločné.
Vraj teda ak niekomu dáme celý balík džínsov na rozdanie, tak s najvyššou pravdepodobnosťou ich pri najbližšej príležitosti predá na trhovisku, lebo takejto ziskovej možnosti sa jednoducho nebude dať odolať.
Tak sme zaviedli pravidlá - kto chce, môže si prísť vziať džínsy, ale iba jeden pár a pre seba, t.j. vo svojej veľkosti.
A tu to začalo byť veselé, nakoľko onen bývalý spolužiak je štíhly chlap a všetky tie džínsy patrili jemu, t.j. sú v jednej veľkosti. Zbehla sa celá dedina, skúšalo sa, obliekalo, veselo bolo.
Kopa džínsov pripravená pre budúcich majiteľov
Preberanie, hľadanie toho najsprávnejšieho páru
Pózovanie pre kameru s čerstvým úlovkom
Pravé, pozrite sa...
Akurát či budú sedieť...
Yessss!
S dýchaním je to trocha horšie, ale pozrite, sedia mi!
A ešte foto na pamiatku...
Akurát tie moje džínsy pochádzajú z bratislavského secondhandu...