Každá rodina sivytvára tak trochu svoje vianočné rituály, kombinuje zvyky a obrady odoboch rodičov, občas sa primieša čoso zvonka... Niekde sa mieša viac, niekde menej, my ako rodina s kresťanskou mamoua židovským otcom tráviaca Vianoce v Ugande sme toho na miešanie malidosť.
Vlani smeozdobili stromček, zapálili po osem dní chanukové sviečky a pobubnovali s Ugandskýmidomorodcami.
Správna americkáškôlka nám ale v záujme politickej korektnosti vzdelala deti nielen o stromčekocha osemramenných svietnikoch, ale pre istotu aj o afroamerickom sviatkuKwanzaa (aj keď v upstate New York je percento afroameričanov veľmi blízkenule) a zorganizovala pohanskú oslavu slnovratu, čo považovali za druhoslavy, ktorý by snáď nemal uraziť príslušníka žiadnej viery.
Tak sme sa v rámcimulti-kulti osvety od detí dozvedeli, že naše vlaňajšie oslavy bolinedostatočné a máme veľké rezervy v tom, čo všetko a ako by smeešte mohli v decembri stihnúť naoslavovať.
Pekne im ďakujem. A tosom si myslela, že už aj bez toho blbneme v decembri dosť a dosť...